RD Hriňová I.

Názory architektov sa líšia, často stojíme pred voľbou medzi výhľadom a oslnením. Čo je dôležitejšie? Jednotnú odpoveď nedostaneme. Navrhovaný objekt sa stretol presne v takejto situácii. Pozemok so sklonom terénu a výhľadmi orientovanými na sever. Sme názoru, že dielo by malo byť prvotne podmienené jeho reakcii na kontext miesta a vizuálnym kontaktom s okolím. Taktiež v súčasnom stave otepľovania je problémom skôr prehrievanie interiéru a následne jeho chladenie, nie vykurovanie. Navrhovaný rodinný dom doslova číta líniu vrstevníc, ktoré ho následne tvarujú. Výškové osadenie objektu vychádza z terénneho prevýšenia tak aby objem domu nenarúšal výhľad na panorámu Poľany z cesty. Zadná stena je teda pod zemou, tým umožňuje existujúcej lúke „vybehnúť“ na navrhovanú zelenú strechu. Obytné miestnosti sú orientované smerom k severnému výhľadu. No oslnenie južným slnkom je zabezpečené strešnými svetlíkmi. Za obývacou zónou navrhujeme zahĺbený dvorček, cez ktorý je zabezpečené vizuálne prepojenie s lesom a preslnenie obytnej miestnosti. Hmota domu je po celej dĺžke zalamovaná v smere vrstevníc čím docieľujeme organickejší tvar, napojenie na príjazdovú cestu, či lepšie prenesenie zemného tlaku zo svahu. Návrh predstavuje dom, ktorý z kopca vytŕča ale nie svojím objemom, či farebnosťou. Vytŕča najmä svojim nenápadným osadením do prostredia.

Miesto: Hriňová

Spolupráca: Peter Paľko, Jíří Mach